Tallinn je v strednej Európe známy predovšetkým tým, že ako jedno z prvých miest zaviedol mestskú dopravu zadarmo; a Estónsko tzv. programom e-Residency, spojeným s predstavami digitálneho občianstva. V tomto čísle sa pokúsime predstaviť viac. Čo sa týka architektúry, tá sa nachádza na pomyselnej križovatke medzi severským dizajnom, ktorý spája jednoduché a čisté formy zdôrazňujúc význam prírodného kontextu, a postsovietského prerodu od často neprávom stigmatizovaného kolektívneho bývania k deregulovanému neoliberálnemu mestu v zajatí trhu nehnuteľností.
Na jednej strane, definované tak socialistickým plánom a postsocialistickou dereguláciou, ako snahou z nich uniknúť, Estónsko v mnohom zrkadlí priestorovú dynamiku v súčasnej strednej Európe: zhodnocovanie a vyprázdňovanie historických centier; džentrifikácia, kulturalizácia a kreativizácia industriálneho mesta; regenerácia a znovuobjavovanie sídliska; a pokračujúca, ale tiež čoraz viac spochybňovaná suburbanizácia. Na druhej strane tu môžeme nájsť rôzne špecifiká: etnickú definíciu národa, ktorá podmienila podobu modernej architektúry; sovietsku industrializáciu spojenú s teritoriálnou migráciou pracovných síl; neskorosocialistickú verziu postmoderného regionalizmu a brutalizmu; neoliberálnu urbanizáciu, ktorú charakterizuje prekrývanie ekonomických a etnických nerovností; a dnes prevládajúcu syntézu pragmatického neomodernizmu, zdržanlivého expresionizmu a „industriálneho“ štýlu.
Spôsob, akým súčasná architektúra v Estónsku vytvára, premieňa a reaguje na predstavy o žiaducom životnom štýle, odráža špecifiká krajiny, kde imaginárny „Západ“ znamená „Sever“. Hoci súčasná architektúra (znovu)objavila hodnotu mestského kontaktu a hustoty, jej symbolický výraz sa tiež obracia k utópii nemesta, k jeho opaku. Na jednej strane je to do minulosti sa obracajúca utópia nedotknutej prírody, na strane druhej do budúcnosti sa obracajúca utópia digitálnych sietí. Architektúru a urbanizmus v Estónsku môžeme uchopiť ako viac či menej zaujímavé vyrovnávanie sa s pomyselnou križovatkou týchto dvoch utópií.
Maroš Krivý (*1981, Bratislava, SK) je postdoktorandom na Katedre geografie Cambridgeskej univerzity a vedúcim magisterského programu urbánnych štúdií na Fakulte architektúry Estónskej akadémie umenia v Tallinne. Študuje genealógiu konceptu „prostredia“ v architektúre a urbanizme posledného polstoročia. Publikoval medzi iným v časopisoch Journal of Architecture, Journal of the Society of Architectural Historians, Footprint, Thresholds, Avery Review, City a IJURR. Podobnými témami sa zaoberá vo vizuálnej tvorbe (New Coat of Paint). Je víťazom ceny sittcomm.award pre mladých fotografov z krajín V4 (2011). www.maroskrivy.eu
Odešlete e-mailem zpět »ERA21 vydává ERA Média, s. r. o. |
|
Telefon: +420 530 500 801 E-mail: redakce@era21.cz |
|
WEBdesign Kangaroo group, a.s. |